Uvoľňovanie fascií ťahom

Je to polopriehľadná sieť , ktorá vychádza z kože a zhrubne vo vláknitom tkanive, ktoré obaľuje svaly, kosti a vnútorné orgány. Je to nepretržitý systém, ktorý pokrýva a križuje naše telo a predstavuje 20 percent našej hmotnosti.

Ak by sme mali možnosť predstaviť si veľkosť fascií v našom tele, zabrali by veľkosť futbalového ihriska.

Fascia je obal, ktorý obaľuje a prepája svaly, kosti, nervy, a aj vnútorné orgány. Fascie fungujú ako elastický systém, ktorý chráni orgány, udržiava stabilitu a umožňuje plynulý pohyb bez trenia a obmedzení.

Fasciu možno definovať ako štvorrozmernú štruktúru, pretože presahuje tri fyzické rozmery ( šírku, výšku, hĺbku ) a zahŕňa nervovú alebo zmyslovú dimenziu, a tým aj úzke spojenie s centrálnym nervovým systémom.

Fascia drží celé telo pohromade. Môžete si ju predstaviť aj ako obrus, ktorý keď zatiahnete za jeden roh, môže zmeniť polohu všetkého ostatného na stole. Tak sa to deje aj v našom tele.

Pri akomkoľvek zranení – stačí iba malý „ťukanec“ na nejakom mieste, tak určitý počet fascií napojených k danému miestu vytvorí napätie, ktoré dominovým efektom prenáša túto informáciu na ďalšie fascie. Odovzdáva informáciu, že nastala zmena v tele. A tým sa prenáša zmena fungovania aj ostaných fascií.

V normálnom zdravom stave je fascia uvoľnená a zvlnená, pohybuje a naťahuje sa bez obmedzenia, je pružná pri všetkom, čo robíme. Keď však človek zažije fyzickú alebo emočnú traumu, alebo zápal, fascia stratí svoju poddajnosť. Stane sa napnutou, obmedzenou, Vytvára sa tak napätie v celom tele. Fascia sa prilepí, čo sa navonok prejaví ako tuhnutie, skrátenie, či bolesť svalov.

Preto veľakrát prvotne ošetrované miesto zdanlivo nemá pre klienta súvislosť s miestom bolesti.

Naše telo je inteligentnejšie ako si dovolíme predstaviť a prijať. Po akejkoľvek záťaži, nielen po úraze, náš organizmus nájde a použije „náhradné cestičky“ ako postihnutú oblasť tela odľahčiť a presunúť jeho funkciu na inú časť tela. Táto kompenzácia býva čiastočná, dočasná, a v mnohých prípadoch aj trvalá. Jedinec si na kompenzáciu môže nevedome zvyknúť a prijať ju ako normálny stav. V takom prípade dôjde k preťaženiu oblasti, ktorá kompenzovala, a po určitom čase sa aj dané miesto preťaží a stáva sa rovnako bolestivým a nefunkčným miestom.

Uvoľňovanie fascií ťahom je metódou, ktorá umožní telu uvoľniť napätie, a prinavrátiť elasticitu fascií a ich plnú funkčnosť. Nie je to však čarovný spôsob, pri ktorom sa pri jednom sedení uvoľnia naraz všetky úrovne napätia.

Tak ako to mal jeden klient s boľavým ramenom. Aj po terapii stále pociťoval obmedzenie a miernu bolesť. Zabudol však na to, že jeho obmedzenie trvalo takmer 15 rokov. Táto metóda nie je „šibnutím kúzelného prútika“, ktoré dokáže uvoľniť napätie nahromadené počas 15 rokov, a viac rokov.

Metóda uvoľňovania fascií ťahom v kombinácii s Kraniosakrálnou terapiou vedie človeka k uvedomovaniu si potrieb svojho tela, aby sa aj naďalej mohol cítiť komfortne. A na to je potrebné chvíľami vystúpiť zo svoje komfortnej zóny a učiť sa počúvať reč svojho tela.

Spôsob ošetrenia je individuálny vzhľadom na potreby klienta.